Pokračovanie o úžasnom roadtripe tesne po Vianociach minulý rok na trase Detva – Bologna – Montpellier – Barcelona – Toledo – Mérida – Porto – San Sebastian – Listrac-Médoc – Mulhouse – Plzeň – Žilina.
Náš cieľ bol doraziť do španielskej Méridy na Silvestra. Určite sa aj vy vyberte na roadtrip :)
Predchádzajúca časť: Detva – Bologna – Montpellier
Od Montpellieru sa už tešíme na Barcelonu. Trasa je veľmi zaujímavá. Vpravo vidíme zasnežené Pyreneje, vľavo vinič, ešte ďalej sa vlní more. Počítame autá s andorrskou 4-cifernou značkou.
Roadtrip je super. Naraňajkujete sa, pohodlne usadíte v aute, veľa čítate, podchvíľou pozeráte okolie, sledujete značky s mestami, krajinami, asistujete pri platení diaľničného mýta, musíte sa občerstviť miestnou lahôdkou, vystriedate šoféra, vystrieda vás hlavný šofér, zdriemnete si, veľa rozmýšľate, driemete, spievate, zašibáva vám, smejete sa na hlavnom šoférovi, hľadáte, kde ste, zase niečo zjete, čítate a potom ste na mieste vašej dennej etapy. Beriete kufrík, ubytujete sa, večera, vínko, nočné prehliadka mesta so spomalenou medzisviatočnou atmosférou, spánok, prebúdzanie, pocit, „kde som to?“ raňajky, pohodlné usadenie sa v aute, začínate čítať druhú knihu, a dookola :)
BARCELONA
Pocity z krátkej návštevy Barcelony sú úžasné! Bývali sme ďalej od centra a aj napriek tomu sme mali veľký problém zaparkovať. Stáli sme na mieste, kde bolo možné ostať max 2 hodiny ak nie ste rezident, a tak sme po 2 hodinách pustili odparkovať čakajúceho rezidenta a tomu nás prišlo ľúto. Milý Bolívijčan – Barcelončan nám naskočil do auta a nasmeroval nás na tajné miesta zóny blanca, kde je parkovanie zadarmo. Krúžili sme takto spolu po uliciach asi 35 minút a zázrak pre nás všetkých – podarilo sa. Barcelona je nádherná. Nesledovala som mapu, nechala som sa unášať kam ma viedli wé a sestra.
Už sa zase stmievalo, keď sme sa dostali k Sagrada Família monumentu. Vystúpite z metra – a je tam! Príjemné bolo blúdenie okolo metra Jaume I., podľa intuície sme vybrali reštauráciu L´Antic Bocoi del Gótic v gotickej štvrti, kde skúšame katalánske tradičné coques, pijeme katalánsky muškát a čoby nie – ako dezert crema catalana. Blížila sa najkrajšia časť večera. Hodinová rýchla prechádzka naprieč centrom mesta – z toho najužšieho do vzdialenejších štvrtí. Turistické miesta, reštaurácie a kluby pozvoľna striedala hipsterská štvrť, kvetinárstva, zelovoc, psy, pomaranče, rôzne vône, mini potraviny 24/7, sťahujúci sa prisťahovalci s gaučom na kolieskach, užšie a užšie ošarpané staré krásne domy, trhovisko, díleri drog, kaderníctva, moderné kondomíniá….náš hostel :)
ATECA
Po Barcelone pokračujeme do Toleda. Po neplatených cestách v krásnom prostredí pomedzi údolia, pahorkatiny; v nie veľkej vzdialenosti zasnežené štíty, v údoliach malé čarovné dedinky. A tak sme odbočili do jednej náhodnej. Ateca. 16.00, nikde nikto, siesta. Úzke uličky, malý hrad a zrazu starší seňor so ženou. Že poďte si aj sem niečo odfotiť, lákali nás do svojej bránky. Pani nám diplomaticky rýchlo položí otázku, či náhodou nie sme „antitauríno“. My že teda nie sme, chceme vedieť, čo tam majú. Myslela som si, že nám ukážu býka v maštali, ale nie. Ocitli sme sa v miestnosti ako prerobenej garáži, ktorá ústila do ďalšej. V prvej miestnosti bol stolík so sušienkami a 3 otvorenými fľašami – likér, víno, neoznačená fľaša. Na zemi kopy starých plagátov, novín a výstrižkov. Všetko s tematikou „corrida“. Pestrofarebné plagáty s ilustrovanými toreadormi v boji s obrovskými býkmi pokrývali každé voľné miesto na stenách aj strope. Bola to pánova celoživotná a stále sa rozširujúca zbierka výstupov s torreadorskou tematikou. A to sme ešte neboli v tej druhej miestnosti. Tam na stenách viseli 3 trofeje, hlavy porazených býkov. Steny rovnako zaplnené plagátmi , na stolíku rôzne predmety a fotografie pána s torreadormi, torreadorkami a miestnou novinárkou. On sám nikdy torreadorom nebol, je to však jeho najväčší koníček. Bol veľmi milý, ponúkal nás likérom, dokonca nám daroval vínko, že si máme na neho pripiť na druhý deň na Silvestra. Poprosili sme ho, či sa s ním môžeme na pamiatku odfotiť. Na to odbehol a vrátil sa s fotkou, kde pózoval s podobne ako my zblúdilými Taliankami. Pán mal najštýlovejšiu vizitku. Dal si vyrobiť etikety na víno so svojim menom. Vraj už len na obálku treba napísať Ateca a list mu doručia pretože jeho tu pozná každý. Po hodinovom príjemnom a trochu psycho zdržaní pokračujeme do Toleda. Cieľ cesty sa nám ukázal už štandardne za tmy. Priamo pred nami na vŕšku svietil zámok, okolo osvetlené hradby, nádhera.
TOLEDO
Toledo je nádherné! Niečo ako Banská Štiavnica krát 500. Naše prvé airbnb ubytovanie v živote bol byt v dome zo 17. storočia. Vraj ako veľa domov v Tolede, aj tento je postavený do štvorca s malým súkromným pátiom pre susedov, oboznámila nás s priestormi Margit. Najedli sme sa La Malquerida de la Trinidad a vyrazili na už klasicky nočný sviatočný sightseeing. Katedrála s betlehemom, opevnenie aka bratislavský hrad, kostoly, synagógy, mešity… Poobdierané steny a rohy budov v tak úzkych uličkách, že keď nimi prechádzalo auto, chodci sa automaticky hádzali do najbližších výklenkov. Toledo je naozaj čerešničkovské so všetkými tými krásnymi budovami, balkónikmi, hradbami, podnikmi, atď. navyše neveľké, sympatické a fotogenické.
