Prísť z hôr priamo do epicentra brazílskeho karnevalu je celkom zábava :). Na hlavnej autobusovej stanici v Rio de Janeiro je najväčší zhon aký si viete predstaviť. Teplota vonku 40˚C. Autobusy stoja v kolónach, trúbia, z neďalekej ulice k nám doliehajú bubny karnevalového sprievodu. Snažíme sa zorientovať, ktorým smerom je asi tak Cidade de Samba. Hlavne nenápadne. Cidade de Samba (mesto samby) sú haly postavené do tvaru nepravidelného šesťuholníka. Sústredené sú tu všetky najlepšie školy samby. Pekne pokope tu školy rok vymýšľajú, montujú a zhromažďujú alegorické vozy a šijú kostýmy, aby potom zažiarili počas karnevalového vystúpenia v sambodrome. Odtiaľ bývajú tie veľkolepé televízne zábery, ktoré sa dostanú aj ku nám na Slovensko.
My sme si išli do Cidade de Samba vyzdvihnúť kostýmy. Vystupovanie s jednou zo škôl bol vianočný darček pre Walčeka. Keď už teda treba ten karneval raz za život zažiť, nech to už ako stojí za to. Čo tomu predchádzalo? Asi tri mesiace tajnej lámanej portugalsko-anglickej e-mailovej konverzácie s Thiagom zo školy samby s názvom São Clemente. Vysvetlila som mu situáciu, nahlásila naše miery, čísla nôh, neúspešne sa pokúšala previesť platbu na brazílsky účet, úspešne presvedčiť Thiaga, že nám môže veriť, že určite prídeme. Všetko dohodnuté, paráda, ale Brazília nie je Nemecko, a tak to bolo do poslednej chvíle napínavé. Keď som v Cidade de Samba zbadala reálneho Thiaga, skoro som ho postískala. A naozaj nám priniesol dve obrovské vrecia s našimi menami. Skrývali na mieru vyrobené „fantasias“ – naše karnevalové kostýmy. Tento úspech sme išli ihneď osláviť do neďalekého baru v nie príliš bezpečnej štvrti a v čistom sparne sme hrdo nesúc si vrecia, pokračovali zložiť sa do hostela.
Ešte včera sme na vrchole národného parku Serra dos Orgãos v úplnom tichu pozorovali z výšky 2275 m a diaľky 100 km toto mesto. Dnes sme tu – v centre najslávnejšieho karnevalu na svete. Vysmiate nevesty, gymnastov, kráľov, princezné a Super Mariov stretávame na uliciach najčastejšie. Pivo a caipirinha tečie potokom. Oficiálne blocos (sprievody s hudbou) v uliciach sa miešajú s neoficiálnymi, o ktorých dávajú vedieť organizátori na poslednú chvíľu cez Facebook alebo Whatsapp. Bubny, tamburíny, spev. Dievčatá v maskách sestričiek sa snažia vojsť za jazdy do auta ozajstných hasičov. Super Mário bozkáva mníšku, černoško v plavkách s kolesom okolo pása osviežuje okolotancujúcich vodnou pištoľou. Do toho nekončiace: „agua gelaada, cerveja geladinha, agua, agua“ predavačov vody a piva. Na jednom z pouličných sprievodov bloco Carioca da Gema sme sa zoznámili s Vivien a Pedrom zo São Paula, ktorí nedávno navštívili Bratislavu. Vivien, ktorá inak vôbec nepije, spomínala ako si na Slovensku otvárala medovinu rovno na ulici, aby sa aspoň trochu zahriala. Keďže počas karnevalu je ideálne vyjsť do ulíc bez akejkoľvek kabelky, kapsičky a podobne, Pedro v kostýme Petra Pana si nebral ani telefón a jedinou dôležitou vecou mu bol 15 stranový zoznam blocos. Blocos sú stovky, tisíce, niekedy desaťtisíce vysmiatych ľudí, srandovne poobliekaných tancujúcich na hudbu, ktorú naživo hrá kapela alebo zoskupenie, podľa ktorého je aj pomenované to bloco.
S tou najväčšou brazílskou energiou spievajú a bijú do desiatok bubnov a tamburín a spolu s nimi spievame, tancujeme, popíjame, kričíme.. a šialene sa karnevalovej nálade oddávame všetci čo sme tam. Hrajú sambu, ale aj všeličo iné. Tieto masívne veselé zoskupenia buď pomaly postupujú ulicami alebo stoja. A sú ich desiatky v tom istom čase. Všade je chaos, doprava v meste nefunguje, jedinou voľbou je metro, ktoré počas karnevalu jazdí 24 hodín.
Okrem blocos je pre karneval v Riu typická prehliadka škôl samby. Školy vystupujú počas 4 karnevalových nocí v sambodrome. Tie najlepšie v nedeľu a pondelok. Naša škola São Clemente až na jednu historickú výnimku, nepatrí k top šampiónom karnevalovej prehliadky škôl samby, ale dlhodobo sa drží v skupine najlepších.
Každá škola pozostáva asi z 5 000 členov, z toho asi 300 tvorí hudobnú časť (bateriu). Sú to hlavne bubeníci. Každá škola má okrem tanečníkov aj šialené gigantické alegorické vozy, na ktoré tanečníkov musia často vyniesť žeriavy. Sambodrom je dlhý 700 metrov. Túto vzdialenosť by škola počas vystúpenia mala prejsť za 90 minút. Vystupujúci dookola spievajú sambu školy, špeciálne zloženú pre vystúpenie. Dôležitá je vždy téma, ktorú si škola samby vyberie, a ktorej prispôsobí text samby, design kostýmov a alegorických vozov.
Nejde len o prehliadku, ale je to napínavá súťaž s obrovskou chuťou vyhrať. Každú školu samby hodnotia rozhodcovia v desiatich kategóriách a výsledky sa vyhodnocujú na popolcovú stredu vo veľkolepom priamom prenose. Prehliadku škôl samby sleduje celá Brazília. V Riu majú prenos pustené všetky bary, malí pouliční predajcovia všetko zachytávajú z rádia. Vystúpenie každej školy ohlási brutálny ohňostroj, a keď ste náhodou v blízkom bare alebo na ulici okolo sambodromu, celá sa až otriasa od hluku divákov v sambodrome, ktorí práve vítajú prichádzajúcu školu. Pre mnohých je toto udalosť roka :)
São Clemente vystupovala v pondelok ako druhá škola v poradí. Ulica, kde sa školy pripravujú na nástup do sambodromu, je počas karnevalu uzavretá štvorprúdovka, kolmá na sambodrom. Panuje tu absolútny chaos. Vystupujúci sa prezliekajú priamo na ulici alebo už prichádzajú na miesto oblečení. Vidíte tak krčiacich sa ľudí v absurdných gigantických kostýmoch natlačených na sklo okien autobusov, alebo im musia ostatní cestujúci pomáhať natlačiť sa v kostýme do metra.
Na ulici niet miesta na odloženie vecí. Je tam zmätok. Každá zo 6 škôl, ktoré vystúpia počas noci, má asi 5 000 účinkujúcich. V rade už stoja alegorické vozy. Pomedzi to všetko sa motajú turisti, ktorí s nadšením pozerajú, kde sa to panebože ocitli. Fotia sa s prezlečenými tanečníkmi a fotia si aj tanečnice, ktoré už žeriavy vyložili hore na alegorické vozy. Je tu aj veľa chudobných Brazílčanov, ktorí nemajú na vstupné do sambodromu, tak si prišli školu obzrieť aspoň sem. Pomedzi to stovky predavačov vody, piva, pečeného mäsa. Pobehujú tu malé deti a túlavé psy. Bubeníci sa rozcvičujú, na avenide sa už rozlieha pieseň našej školy, ktorú musí vedieť každý z 5 000 účinkujúcich. Všetci sa smejú a strašne sa tešia, kedy to už vypukne. Pomaly postupujeme dopredu a veselo sa fotíme s ostatnými maskami a turistami pred alegorickými vozmi. Zákulisie najväčšieho karnevalového bláznovstva ako na dlani. A potom už začalo ísť do tuhého. Nahnali nás do uzavretého územia bližšie k sambodromu. Dievčina, ktorá mala našu skupinu na starosti nám začína dávať inštrukcie.
Musíme spievať nahlas, ísť pekne v rade, nerobiť medzery, nefotografovať, usmievať sa. A nech si to hlavne užijeme! Počujeme ohňostroj, ktorý víta našu školu. Spievame našu sambu a pomaly v jej rytme kráčame smerom k sambodromu. Zrazu nás oslepia reflektory a sme tam! 72 000 divákov na nás kričí, spieva s nami sambu, niektorí tancujú. Nie je ľahké opísať tú vo všetkých smeroch vyšpičkovanú atmosféru. Celkom nás to pohltilo. Tancovali sme, kývali z celej sily, bolo to niečo neuveriteľné. Celý čas s nami postupovali aj ľudia zo školy, korigovali medzery a brutálne nás povzbudzovali. Sami odušu spievali pieseň svojej školy a tancovali popri nás sambu. Celé to trvá asi 40 minút. Na konci si necítite nohy, od konštrukcií v kostýme máte doškriabané telo, nevládzete rozprávať. Ale ste neskutočne šťastní, že ste to zažili! Je to zážitok na celý život! :)
………………………….
Netreba vedieť tancovať sambu, stačí osloviť školu, s ktorou by ste chceli tancovať a dohodnúť sa s nimi. Mali by ste sa tiež naučiť spievať ich sambu. Už samozrejme existujú aj agentúry, ktoré bohatým turistom prinesú kostým do hotela a sú tiež školy, ktoré sa „špecializujú“ na zahraničných turistov. Ale tie najlepšie to väčšinou takto nerobia a o to väčšia je radosť, keď sa to podarí. Keď sme sa ešte v kostýme vracali do hostela, stretávali sme tanečníkov zo škôl, ktoré ešte vystúpenie čakalo. A dokonca sme sa ešte na sambodrom stihli v tú noc vrátiť, aby sme si už z hľadiska pozreli vystúpenie posledných dvoch škôl. Lístky sú oficiálne vypredané dlho dopredu, ale dajú sa kúpiť od ľudí pri sambodrome. Sú to väčšinou tie najlacnejšie lístky na tribúne medzi miestnymi Brazílčanmi. Noc to bola dlhá, do hostela prichádzame zavidna. Dáme si raňajky a ideme spať. Potom nás čakajú blocos v uliciach :)
Na karnevale v Riu sme boli vo februári 2015.
