Vinárska dedinka Listrac – Médoc bola priam poetickou zastávkou nášho zimného roadtripu. Do údolia najlepších francúzskych vín sme prichádzali z baskického San Sebastianu. Cesta francúzskym vidiekom, pomaly, cez stovky kruhových objazdov, bola nádherná. V diaľke presvitajúci Biskajský záliv, neskôr, bližšie k Bordeaux, vinice kam až sme dovideli. Z jednej strany rieka, z druhej oceán. Stovky chateaux. Nikdy by mi nenapadlo, že na tomto roadtripe si vyskúšame nocovanie v niečom pripomínajúcom kaštieľ, dokonca zámok :) Iná možnosť ubytovania však v tejto lokalite až tak nebola, a tak sme sa na moju nevýslovnú radosť ocitli v Chateau Beausejour.
Mali sme nápad, že pani zo chateau vopred poprosíme, aby nám vybavila návštevu nejakého neďalekého vinárstva. A tak som s Annie viedla niekoľko dní lámanú anglicko-francúzsku konverzáciu. Objednala nás do 15 km vzdialeného Chateau Pontet-Canet, ktoré teda už na prvý pohľad vyzeralo úžasne. Dozvedeli sme sa, že vinárstvo sa nachádza na nejakom dôležitom vinárskom zozname z roku 1885. Z tohto zoznamu tradičných vinárov sú jediní, ktorí používajú biodynamický spôsob starostlivosti o vinicu. Nemajú traktory, ale kone a oslíky a prikupujú ovce. Hrozno oberajú do drobných bedničiek a triedia ho ručne. Dovtedy sme navštívili vinárstva slovenské a moravské, čílske a argentínske, ale napriek všetkým sympatiám, ktoré sme k nim pociťovali, návšteva tohto francúzskeho vinárstva bola úplne nový zážitok.
Po zistení, že fľaša bordeaux z Pontet Canet stojí od 100 EUR, pravdu povediac sme sa začali trochu obávať, či máme dosť hotovosti na túto privátnu prehliadka s ochutnávkou. A ono to celé bolo nakoniec bezplatné :) Že veď to je predsa úplne samozrejmé… V oblasti by sa návštevami vinárov dal stráviť minimálne týždeň :)
Ešte k tomu krásnemu ubytovaniu. Išlo o mini chateau, v ktorom manželia Anne a Pierre aj bývali a časť domu prenajímali. Ich dom bol zariadený typickým francúzskym vidiecko-romantickým štýlom. Biela farba, čipky, sklenené vázy, piano… Nad nami masívny železný luster s ozajstnými sviečkami ozdobený vetvičkami čečiny. Nádherné. Anne a Pierre boli tiež veľmi milí – po príchode nás usadili ku krbu a ponúkli miestnym červeným. Trochu paradoxne k tomuto francúzskemu dekóru vyznela naša večera :)
Všetky (2) reštaurácie v minimestečku boli zatvorené, a tak nás zachránila pizza z dodávky :) Francúzsky pizzaman nám však pizzu pred očami pripravoval s takým šarmom, že som ho nemohla prestať sledovať. Biela košeľa, tmavomodrá vyžehlená zástera, všetky ingrediencie v rovnakých sklenených dózach s čiernobielymi úhľadnými nápismi… Pizza bola tiež ok :)
Počas tohto výletu sme spali a raňajkovali naozaj všelikde a väčšinou skôr veľmi jednoducho. Preto mi v pamäti viac utkvelo toto krásne a štýlové miesto, ktoré sme si ku koncu výletu dopriali. A tak mám Listrac – Médoc doteraz spojený s pocitom ako som večer spokojne padla do obrovských naškrobených vankúšov a zaspala hlbokým spánkom na nasledujúcich desať hodín. A raňajky, to najobľúbenejšie jedlo dňa? :) Pri plápolajúcom ohni v krbe nám Anne ráno servírovala na striebornom podnose ešte horúcu bábovku posypanú mandľami…aach.
