Dlho spať, chodiť po obchodoch a dobre sa taliansky najesť. To bol náš plán na strávenie Veľkej Noci v Miláne. Veeľmi dávno sme sa nevideli, a tak sme si vymysleli, že sa stretneme na „polceste“ v Taliansku. Ďaleko od veľkonočných zvykov, našli sme sa priamo na rozľahlej a krásnej Stazione Centrale.
To už volá Simone, že kde sme. Bežíme teda na metro a potom električku do štvrte Navigli. Náš domáci, Simone bol netypický Talian, zorganizovaný a bez toho milého prízvuku. O to šarmantnejší bol však loft, čo nám prenajal cez airbnb. Nebola som u veľa Talianov doma, ale verím v to, že ich silný cit pre krásu (nie len čo sa bývania týka) je ich prirodzenou a nesmierne príťažlivou silnou stránkou.
Tie štyri dni sme prežili presne podľa plánu – prechádzaním, obzeraním, rozprávaním, jedením, fotením, skúšaním a opäť jedením. Raňajkovali sme v neďalekej California Bakery na Piazza Sant Eustorgio. Boli sme tam dokonca dvakrát! Druhýkrát sme prišli v sobotu, miesto bolo rušnejšie a ceny dvojnásobné (brali to už ako víkendový brunch s viacerými položkami v cene). Chutilo nám tam najviac! :) Úplne najlepšie raňajky! Niečo podobné sa nám prihodilo v reštaurácii hneď vedľa, kde sme teda tiež zašli opakovane. Ricette Tricolori láka na rohu Corso di Porta Ticinese (asi tak minútu chôdze od Californie :) V Ricette Tricolori sme sa skamarátili s čašníkom Marcom. Stal sa našou najobľúbenejšou milánskou postavičkou. Ani vlastne nevieme prečo si nás tak obľúbil, s pestovanými bokombradami sa o nás Marco v Ricette Triclori príkladne staral, robil kadejaké vtípky, odbiehal k nám s úsmevom od ostatných hostí a nosil nám toho na stôl mimo objednávky viac než dosť. Až tak, že ostatní čašníci (tí už trochu s antismajlíkom) sa k nám po jednom nenápadne približovali a zase vzďaľovali, aby si obzreli, čo zas máme na stole. Marco nás aj vyprevádzal vo veľkom štýle a vo dverách vybozkával ako staré známe. Počas potuliek mestom sme stále niekde kávičkovali a pochutnávali si – jahodový koláč a foccaciu napr. v Princi na Corso Venezia 21, pizzu v Pizzeria Tradizionale v Navigli, zmrzke servírovanej do tvaru kvietka sme neodolali hneď oproti cez kanál v Gelateria Amorino Navigli. Všetko sme navštívili náhodne a všetko bolo výborné :)
Plánovane sme ale zašli do Luini, kde sme sa najskôr otočili tak isto ako vedľa v rade na strechu Duomo. Na obidve miesta sme sa vrátili večerom, kedy rady turistov (takmer) neboli. Strecha Duomo di Milano predčila moje očakávania. Zavíta sem asi každý turista rovno pred/po da Vinciho Poslednej večeri. Páčilo sa mi ako sme tam na tej širokej a dlhej streche strávili dlhý čas – skoro sme si aj zdriemli. Okrem toho sme obzreli vzdialené vrcholky Álp, popozerali nákupy, zamysleli sa ako je tu krásne, prečítali si informácie o dóme, ešte raz sa zahľadeli na Alpy v diaľke a len veľmi pomaly zostúpili späť do rušných milánskych ulíc. V milánskych uliciach je ináč veľmi veľa psov, ktoré vedú krásne Talianky. Už dávno som nevidela toľko jazvečíkov (5 za jeden deň!) a myklo ma, keď som v Banana Republic periférne zbadala vlčiaka. Potešilo ma, že som po dlhom čase opäť videla kóliu. Keďže sme boli dve baby v Miláne, navštívili sme prekrásnu Galleria Vittorio Emanuele II, obzreli výklad Vivienne Westwood a ďalších na Corso Venezia, obzerali vintage kúsky v butikoch štýlových talianskych dám, navštívili obchodíky mladých dizajnérov (sem-tam roztrúsené aj v Navigli, Porta Genova, Porta Ticinese), odbehli aj do klasických mainstreamov na Via Torino a potulovali sa tiež na sobotnom blšom trhu Fiera di Sinigaglia. Super super výlet to bol.
Dievčenský trip do Milána bol 1. – 5. apríla 2015
