Jedným z najčarovnejších miest nášho pobytu v Indii bol Tosh. Malá dedinka v nádhernom podhorí Himalájí. Panuje tu veselá, trochu ospalá nálada, len sem-tam počujete výbuch smiechu.
V Toshi treba počítať napríklad s tým, že v reštaurácii (ak sa to tak dá nazvať) nie že zabudnú na to, čo ste si objednali, ale väčšinou aj na to, že ste si už vôbec niečo objednali. Nevšedné situácie odohrávajúce sa v Toshi sa dajú vysvetliť tým, že tu rastie istá rastlinka tak ako burina, a v podstate takmer všetci sú tu v relaxačnom móde. Skalní cestovatelia prichádzajú aj v zime, vtedy je Tosh pod snehom, a tak sa zohrievajú pri tandoori pieckach. V Toshi sme večer zvykli sedávať na terase v jednom guesthouse. Už počas druhého večera nás brali ako známych, veľmi pekne sa o nás starali a varili nám skvelé jedlá. My sme im raz priniesli na skúšku domácu slivovicu, ktorej sme už mali asi tak za náprstok. Veľmi sa jej báli, degustovali doslova po kvapkách a tí, čo to dali, vzbudzovali medzi ostatnými veľký rešpekt.
Aj keď väčšina návštevníkov Toshu má celé dni chillout, prípadne sa nahlas smeje, ponúka toto miesto omnoho viac – nádherné výhľady, túry, horúce pramene. My sme sa prešli do osady Kutla nad Toshom. Je tam jedna veľmi pekná chata, kde sa dá ubytovať. V porovnaní s Toshom je tu omnoho pokojnejšie. Trochu vyššie je čistinka, kde kvitli kvety a cválali kone. Bolo to ako z rozprávky. Prešli sme cez horský potok a stretli pastiera byvolov. Odtiaľ už bolo v diaľke vidieť ľadovec. Jeden deň sme sa vybrali na celodennú túru do Kheergangy a bol to zážitok, ktorý asi stojí za samostatný príspevok :)
Tosh bol ozajstnou čerešničkou nášho indického pobytu. A dokonca sme tam stretli aj Slováka Adama.
V Toshi sme boli v júni 2016.
