Nedeľa, noc, sme na ceste domov zo Štiavnice. Z perfektného, ešte meninového darčeka – filmového festivalu 4živly. Tri dni sme od rána do večera nerobili nič iné ako pozerali filmy a kúpali sa v tajchoch. Pokojne na budúci rok strávim letnú dovolenku v Banskej Štiavnici :) Krásne historické mesto s takou špeciálnou prírodno-intelektuálskou atmosférou, skvelé zákutia, botanická záhrada, dobré jedlo, najlepšia káva. Dá sa tu bicyklovať, ísť na túru, prechádzať z kaviarne do kaviarne, čítať knihu a keď ju dočítate, môžete si dokúpiť v antikvariáte, kde majú všetko a čo nemajú vám zoženú.
A tie tajchy… v lete sa v nich Banskoštiavničania kúpu, v zime sa na nich korčuľujú. Taký tajch Klinger… Dostanete sa k nemu z centra mesta, stále strmo nahor, neskôr cez lesík asi 15 minút. V sandálikoch, šatách, klobúčiku s knihou v ruke sa míňajú v lese a papradí milovníci štýlového letného štiavnického kúpania. Na Belianskom tajchu som dokonca videla mladú slečnu čítať si poéziu. Nevieme, neboli sme zatiaľ, ale že vraj z tajchu Ottergrund je najkrajší vyhlaď na Banskú Štiavnicu a žijú v ňom rybky, ktoré vám ďobú do nôh. A to je v okolí Banskej Štiavnice až 24 tajchov! Toľké šťastie pre Štiavničanov hlavne počas leta ako je toto!
Vráťme sa ešte k filmovému semináru. Jeho tohtoročnou témou boli ZMYSLY. Z programu vyberáme: Rozhovor, Modrý zamat, Lekcia tanga, Dáma v jazere, slovenská predpremiéra filmu Koza, 9 a pol týždňa, Lisabonský príbeh a bonbónik na záver Vôňa ženy z roku 1974 premietaná v amfiteátri. Boli aj krátkometrážne, experimentálne aj animované filmy pre fajnšmekrov a workshopy pre filmárov aj deti a veľa sprievodného programu, koncerty (napr. Saténové ruky, Jana Andevska) alebo horúčka sobotňajšej noci v čajovni Klopačke.
Perfektné bolo nočné piatkové premietanie nemého filmu Milenky starého kriminálnika v nádvorí Starého zámku s doprovodom živej kapely. Po sobotnom dokumente Sugar Blues sme už na koláče nechodili, ale zato sme sa dobre najedli grilovanej zeleniny v reštaurácii Monarchia. Chceli sme ísť aj do street food Banská Štiavnica, o ktorom sme počuli, len bol tak ďaleko. Nabudúce pôjdeme. No a bývali sme na povale cez airbnb na Michalskej, odtiaľ sa vynímal neskutočný pohľad na Kalváriu. Rozložitá členitá Štiavnica evokovala, že do mesta to máme tak hodinku chôdze. Ale prekvapivo nie, skratkou cez les, popri starom cintoríne, sladkých slivkách a drevených schodoch sme sa dostali do centra za chvíľu. V noci to bolo celkom husté :) I LVU BS.
V Banskej Štiavnici na 4 živloch sme boli 7. až 9. augusta 2015
