Zistili sme, že z Trenčína je to na Moravu už len na skok. A nechcelo sa nám po Pohode hneď do práce. Tak sme sa rozhodli, že pôjdeme ešte na výlet. S úsmevom a bez stresov z pondelka sme s hŕstkou ďalších fičiacich festivalníkov sme privítali nedeľné pohodové slnko. Následne pár hodín driemali v aute a sledovali odťahovky :( A pred obedom trochu rozbití a slnkom a severákom ošľahaní z tohtoročného festivalu, vyrazili za vínkom na Moravu.
Asi po dvoch hodinách nám už domáca pani nalievala úvodný pohárik chladného veltlínskeho zeleného. Hneď na to sme zaspali. Udialo sa to vo vinárskej dedine s trochu čudným názvom Hustopeče neďaleko Brna v zelenom penzióne u milej rodinky vinára Vrbu, jeho ženy a troch dcér. Boli strašne zlatí. Pekné miesto, milí ľudia, dobré víno. Po výdatnom spánku sme sa vybrali na obhliadku dedinky. Vymysleli to tak, že každý deň v lete majú otvorené minimálne dva sklepy, kde môžete degustovať vínko miestneho vinára. Štandardne otvorené reštaurácie sú tu asi dve, určite ich nájdete.
Na druhý deň na obed, už plní sily, vyrazili sme na bicykloch po vínnej stezke „André“ cez vinárske dedinky Veľké Pavlovice, Bořetice, Vrbice, Němčičky a Horní Bojanovice. Vínko sme cestou degustovali: v luxusní Šlechtitelské stanici vinařské vo Veľkých Pavloviciach, v úplne najlepšej recesistickej časti dediny Bořetice – Slobodnej spolkovej republike Kraví Hora – tu u Jedličkovcov a najviac času sme strávili u veľmi milého vinára z modrého vinárskeho domčeka č.189 s nápisom: Kdo víno pije ten dlouho žije. Pán mal aj charizmatického staručkého psíka Andyho, ktorý strážil jeho sklípek. Kraví Hora – to sú samí vinári, ktorí ale väčšinou normálne pracujú, takže cez pracovný deň nemá otvorené veľa z nich. Ale som si istá, že vždy vám tu vínko niekto naleje. Tak ako aj nám v pondelok poobede:) Po degustácii širokého portfólia pána vinára z modrého domku nám ukázal fotografie so slávnymi osobnosťami, ktoré ho navštívili a chutilo im jeho víno.
Čas plynul a my sme skoro zabudli, že treba ísť späť do Hustopeče, kde nám najstaršia dcéra nášho domáceho vinára už pripravovala ďalšiu vinársku ochutnávku. Libuška študuje vinohradníctvo a vinárstvo na Mendelovej univerzite v neďalekých Ledniciach a odpovedala nám na všetky otázky, a že ich málo nebolo. Prvýkrát v živote som pila klaret a biele víno vyrobené bez pridania síry. Mali sme sa v ich penzióne veľmi dobre a budeme na nich doma s láskou spomínať pri otváraní fliaš rulandského modrého. Okrem vína sme si z Moravy priniesli ich preslávené meruňky, ktoré predávajú v tomto období takmer všade. Kúpili sme ich 9 kilo a asi tretinu zjedli kým sme prišli do Luhačovíc.
Na malom moravskom vínnom výlete sme boli hneď po Pohode 12. – 14. júla 2015.
O tom ako bolo na tej POHODE si môžete prečítať tu: POHODA
