Ako sme tak stáli v rade áut, čakajúcich vstúpiť na festivalovú pôdu, zasníval sa wé: „jaj, keby tak títo ľudia na Pohode vytvorili vlastnú krajinu…“ Bola by to veselá krajina s milými obyvateľmi s dobrým vkusom a otvorenou mysľou.
Tento festival vnímam niečo ako Banskú Štiavnicu, Chopok, Teatro Tatro…. Až citové prepojenie. Nepamätám si presne koľko Pohôd som navštívila za jej 19 rokov, ale pamätám si napríklad kultový šialený koncert Prodigy v roku 2005. Veď viete, tí čo ste tam boli. Strašná búrka, vypnutý prúd, blesky, žiadny zvuk, tma, dážď. Do toho meravého ticha zrazu obrovskou ranou zrevalo Prodigy. Všetci čo tam vtedy boli sa z rôznych úkrytov ako zmyslov zbavení rozbehli k pódiu, kde do Voodoo People duneli hromy a blýskali blesky. Delírium, šialenstvo, kamoš, čo bol vpredu, po koncerte so smiechom a rozšírenými zreničkami spadol predo mnou od vyčerpania na zem, že takéto dačo ešte nezažil. Na toto nikto kto tam bol, nemôže zabudnúť. Nezabudnem ale ani na tragickú, predčasne ukončenú Pohodu 2009. Nezabudnem na opustené stanové mestečko, ktoré ľudia opúšťali v panike, na húkajúce sanitky, správy v rádiu čakajúc hodiny v kolóne…
Pamätám si ale tiež na snáď tisíce skvelých zážitkov a koncertov, ktoré som na Pohodách pretancovala, prepočúvala – Buena Vista Social Club, Emiliana Torrini, Trombone Shorty, Lou Reed, ale aj Fallgrap, Jana Kirschner, Lola Marsh, Bjork v maske či Midi lidi :) a strašne veľa ďalšieho. Tiež si pamätám ako som si jeden pohodový štvrtok zamilovala skladbu Golden Brown od The Stranglers a ako ma tento rok úplne dostal mimozemšťan DJ Turbosampler v komornom prostredí poloprázdneho visegrad stagu. Už roky nevynechávam ani tanečné workshopy Laca Cmoreja, ktorého som si postupne úplne zamilovala. Milujem aj ranné diskusie, tento rok som zažila opäť po rokoch magické vítanie slnka. Vždy si niečo krásne kúpim v kreatívnej designérskej zóne. Tento rok tam bol aj úžasný LEMUR! Už 2-3 roky sa na Pohodu teším aj kvôli jedlu. Povestné Bambolini a vegetariánsky wrap, na ktorý som chodila istú Pohodu 3x denne, som si vtedy dala zabaliť aj domov. A tiež, je isté, že sa na Pohode po roku stretnem s viacerými kamarátmi a známymi, ktorých som (niektorých) presne rok nevidela.
Po návšteve skvelých festivalov Positivus, Nova Muzika či Sziget mám našu Pohodu ešte radšej. Pre to pohodlie, ktoré som podobné zatiaľ nikde nezažila, ale aj pre jej pohodovosť, krásu, radosť :)
Už roky sa držím na Pohode kúzelného zoznamu od môjho wé. Ten si pred každým ročníkom robí svedomitú prípravu. Celý playlist si po nociach napočúva, svojsky otaguje (skákanica, čistá dorážka, nuda, …) a oznámkuje ako v škole. Ja potom zoznam v práci párkrát vytlačím a následne ho rozdávame na Pohode známym, ktorí už čakajú. No a nebyť Pohody neboli by sme ani my s wé. Takže už niekoľko rokov na tomto pre nás najviac špeciálnom mieste oslavujeme dôležitý okamih nášho stretnutia :)
A keďže sa nám flákačom nechcelo ísť rovno z festivalu do práce, vyrazili sme z Pohody na výlet na neďalekú Moravu.
Pohoda 2015 bola 9. – 11. júla 2015.
Ako to pokračovalo, nájdete tu: MORAVA NIE JE ORAVA :)
