Cesta z Porta do baskického San Sebastian bola dlhá, ale krásna. Bližšie k španielskemu severu sa objavili vysoké hory a slnko sa zmenilo na hustú hmlu. Pribudli aj dvojjazyčné nápisy, španielsko-baskické. Baskovia používajú slová ako eskerrik asko (ďakujem) alebo kaixo (ahoj). Jazyk Baskov sa teda nepodobá na žiadny iný.
Do mesta San Sebastian (baskicky Donostia) som sa veľmi tešila. Baskov som poznala z čias Erasmus pobytu a z textov blogera Jana K. Myšľanova. A aj keď som to tušila, predsa ma to dostalo. Baskovia sú úplne iní ako Španieli. Do tej chvíle sme v Španielsku na každom kroku stretávali typického Španiela s bledšou pokožkou, hrubým obočím, tmavými vlasmi, veľkými očami a tým milým dobrosrdečným výrazom v tvári. Baskovia nie. Skôr pripomínali nejakých ošľahaných Írov. Na Baskoch vidíte, že sú dobrí ľudia, ale majú zreteľne drsný výraz v tvári. Prišli sme tam v rannom januári a oni čo robili? Za každého počasia popíjali vonku pred barmi červené víno. Aj páni v rokoch. Vonku, v daždi, vetre a zime, čo šla pod kožu – pre nich úplná pohoda. Najlepší boli ale mladí baskickí surferi na pláži Playa de la Zurriola, ktorí sa v hmle pri teplote 1 stupeň Celzia spúšťali na vlnách. Mesto je veľmi pekné, dá sa napríklad prechádzať po pobreží z Playa de la Zurriola pokračujúc plynule na Playa Concha. Wé si dal trasu po zátoke na bicykli, ja som sa potulovala pešo a hoci sem-tam pršalo a stále fúkalo, bola to jedna z najpokojnejších a najkrajších chvíľ výletu.
Baskovia tiež veľa jedia. K červenému vínku si väčšinou objednajú zopár pintxos – malých jednohubiek, takých skvelých, že si ani neviete vybrať . Pintxos predávajú v pintxobaroch :)
Ubytovali sme sa v historickej časti vo veľmi priateľskom penzióne Armaiur. A hoci je Donostia v januári krásna, v lete musí byť so svojimi plážami a vínkom v nočných uliciach úplne dokonalá.
San Sebastian = Donostiu sme navštívili začiatkom januára 2015
