Od Snilovského sedla po Poludňový Grúň. Jedna z našich najobľúbenejších prechádzok prírodou. Túto trasu v Malej Fatre sme už prešli toľkokrát. V každom ročnom období, snehu, daždi, slnku, vetre, a vždy to bol úžasný zážitok. Keď sme v Žiline a chceme ísť do hôr, ale neradi by sme nejak skoro vstávali, väčšinou ideme sem. Naposledy v nedeľu 23. októbra a viete koľko snehu tam bolo? :) Dole nič, slnko, babie leto, farebné lístie. Na hrebeni 10 centimetrová súvislá vrstva snehu, oblačno a silný vietor. Niečo úžasné. Deň predtým sme sa v tričku prechádzali popri synagóge v Lučenci a zámku v Haliči na južnom Slovensku a v nedeľu sme odchádzali z Malej Fatry s menšími omrzlinami. No nie je to naše rôznorodé Slovensko perfektné? :)
O túre:
Táto túra je výnimočne obľúbená. Býva tam rušno, ale my kým sem dorazíme, väčšina už schádza dole. Stúpať do kopca začíname pod kabínkou do Snilovského sedla. Je to ostrý a nepríjemný svah, ale je to na začiatku, a potom už je iba dobre. Príchod hore stojí za to. Ten pocit, že odtiaľto to bude už len jemná a krásna panoramatická prechádzka! Hneď od vrcholovej stanice lanovky je nádherný oblúkový výhľad takmer na celý hrebeň, ktorý vás v ten deň čaká. Vidíte všetko. Napravo Veľký Kriváň, dole v hlbočine údolná stanica lanovky, na druhej strane tesne pod horským chodníkom Chata pod Chlebom. Z toho úzkeho kľukatého chodníka skoro v oblakoch zbadáte aj Tatry a cestou sa môžete dlho pozerať na úžasný Rozsutec.
Drsný je potom strmý zostup z Poludňového Grúňa. Vždy tam párkrát spadneme, šmýkame sa tou strminou niekoľko metrov, ale dá sa to zvládnuť. Vľavo od Chaty na Grúni vedie cesta cez les krížom až k parkovisku pod kabínkou. Tu zvykne predávať stará pani korbáčiky. Ak ste prišli autobusom, odtiaľto sa dá ľahko stopnúť auto do Žiliny. Keď som tu raz bola sama, pani s korbáčikmi ma doslova popohnala, nech nečakám na autobus, ale idem sa opýtať šoférov. Zobral ma hneď prvý, pán Teofil zo Žiliny :)
Samozrejme túra sa dá sa začať aj skončiť oveľa ďalej.
